Patríte k ľuďom, ktorí sú náchylní na stres? V tom prípade máte oveľa vyššie riziko nedostatku sérotonínu v mozgu. Sacharidy však dokážu tento nedostatok v stresových situáciách spoľahlivo vyrovnať.Nízky príjem sacharidov je mimoriadne škodlivý tiež pre ľudí, ktorí sa v strese prejedajú. Strava bohatá na bielkoviny a tuky sa podľa odborníkov vždy spája s obezitou. Takáto strava zvyšuje stúpanie kortizolu a spôsobuje vyššiu konzumáciu jedla.

 Nebezpečné diéty

Možno ste už vyskúšali zónovu, Atkinsonovú a iné typy diét, ktoré silne redukujú sacharidy. Najnovšie odborníci varujú pred týmto typom stravovania, založenom na vysokom obsahu bielkovín a tukov. Problém spočíva v tom, že ohrozujú funkcie mozgu.

-Pozitívne účinky jedál s vysokým obsahom sacharidov:
-Zvyšujú hladinu sérotonínu v mozgu
-Znižujú hladniu kortizolu – stresového hormónu, ktorý sa tvorí v nadobličkách
-Znižujú tendenciu k prejedaniu sa
-Chránia pred obezitou
-Podporujú špičkový duševný výkon

Znamená to jesť viac sladkostí?

 V nijakom prípade. Ten typ sacharidov, ktoré obsahujú sladkosti, mozgu škodí a bráni mu v podávaní plného výkonu. Problémom je, že sú rafinované a koncentrované. Jedlo sa tak objemovo zmenšuje a zvyšuje sa jeho kalorický obsah. To vedie potom k nadbytočnému príjmu energie. Spôsobuje tiež silné kolísanie hladiny cukru v krvi, čo sa prejaví zhoršením myslenia a rozumových schopností. Výkonnosť mozgu posilníme len komplexnými sacharidmi – škrobmi.

Kde nájdeme komplexné sacharidy?

Nachádzajú sa takmer výlučne v potravinách rastlinného pôvodu: v zemiakoch, ryži, cestovinách, strukovinách a obilninách. Tiež v zelenine a ovocí najrôznejších druhov. Telo ich spracúva pomaly, preto sa cukor do krvi dostáva priebežne a plynule. Tým sú vytvorené podmienky pre optimálny výkon mozgu. Je dôležité, aby tvorili základ každého hlavného jedla. Surový šalát, tanier šošovicovej polievky a špagety s tofu syrom a paradajkovou omáčkou sú názornou ukážkou obeda, ktorý je výborným zdrojom komplexných sacharidov.

Má to však malý háčik  

Mozog je veľmi prispôsobivý orgán a ľahko si zvykne i na taký životný štýl, ktorý preňho nie je najlepší. Preto aj zdravé zmeny môžu spôsobiť krátkodobý úbytok výkonnosti mozgu. Je to podobné, ako keď prestanete fajčiť. Kvalita spánku aj duševná bystrosť sa prechodne zhoršia a až po nejakom čase nastane výrazné zlepšenie. Tento istý princíp platí i o jedle. Ak dramaticky zmeníte spôsob stravovania, napríklad zvýšite príjem sacharidov, duševný výkon môže na krátky čas oslabnúť. Ak však vydržíte, prežijete pozitívnu obnovu svojho života.