Pirohy plnené všetkým možným sú hitom poľskej kuchyne. Ak teda chcete mať v tejto krajine zaujímavý gurmánsky zážitok, celkom iste sa zastavte v niektorej z pierogarní, ktoré v poslednom čase vyrástli ako huby po daždi v každom väčšom i menšom meste.
Pravdaže, ani poľské mestá sa neubránili všetkým možným druhom fast foodov. Ale takmer v každom z nich pribudlo v poslednom čase aj niekoľko pirôžkární, po poľsky nazývaných pierogarnie.
Hostia si tam pochutnávajú samozrejme najmä na pirohoch, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou typickej poľskej kuchyne. Pripravujú sa z rezancového cesta a bývajú plnené mletým mäsom, zemiakmi, kapustou s hubami, slaným tvarohom a inými náplňami, často posypané opraženou cibuľkou či slaninkou
Skvelé sú aj sladké verzie pirohov. Tie bývajú plnené tvarohom a všetkými možnými druhmi ovocia.
Najlepšie sú čerstvé
Je to zvláštne, že takú popularitu zažíva práve jedlo, ktoré dlho stálo kdesi v kúte poľskej kuchyne. Veď to býval pokrm chudobných, tak načo krik a reklama? Svet sa ale vracia ku koreňom a Poliaci nie sú výnimkou. Pritom domovom pirohov je pravdepodobne Čína a do Poľska sa vraj dostali cez Rusko už v 13. storočí.
Na pirohy vsadila aj Krystyna Miecznikowská-Wróbelová, ktorá v roku 1999 otvorila vo Varšave jednu z prvých pirôžkární. Najskôr ponúkala 25 druhov, teraz už dvojnásobok. Jedna z prvých varšavských pirôžkární vznikla na podnet varšavskej katolíckej diecézy. Hľadať ju treba v tichej bočnej uličke Starého mesta, kde pred vojnou bývali ľudové jedálne pre chudobných. Aj teraz si chodia do tejto pirôžkárne pochutnať na pirohoch najmä menej solventní dôchodcovia, ale vďaka výbornej ponuke chutných jedál aj dobre zarábajúci zamestnanci z okolitých firiem.
Šéf pirôžkárne Tomek Kowalski hovorí, že podnik si žije svojim životom. „Nerobíme mu nijakú reklamu a napriek tomu klientov neustále pribúda. Kým po otvorení sme predali 50 porcií denne, teraz je to aj vyše troch stovák. Za najlepšieho klienta považujeme toho, kto sa vráti,“ zdôrazňuje. Peniaze, ktoré pirôžkáreň zarobí, venujú na charitu. Financujú z nich napríklad výlety pre chudobné deti, či výdajne stravy pre bezdomovcov.
Obľúbené poľské jedlá:
- Baršč červony – cvikľová polievka
- Bigos – kapustová polievka s rôznymi druhmi mäsa a hubami
- Žurek – kyslé kapustové jedlo so zemiakmi, bielou klobásou alebo vajíčkom
- Kašanka vienska – zabíjačková kaša
- Nalešniky – palacinky
- Golonka gotowana – varené bravčové koleno dochutené polievkovou zeleninou, čiernym korením a bobkovým listom
- Sernik – tvarohový koláč
Už aj siete
Ponuka pirohov rastie veľkým tempom. Úspešne funguje už aj sieť „pirôžkární“ s názvom Zapiecek a pirohy si môžete kúpiť v hociktorom supermarkete. Kuchári ale zdôrazňujú, že najlepšie sú čerstvé. Aj preto v dobrých podnikoch pripravujú pirohy už od skorého rána.
Rozširuje sa aj ich sortiment. Dostanete napríklad pirohy plnené pečienkou, šošovicou, špenátom… Zo sladkých druhov sú vraj najobľúbenejšie čučoriedkové a brusnicové.
V pirôžkárni, kde šéfuje T. Kowalski, si možno zahasiť smäd typickými poľskými ľudovými nápojmi. Je to napríklad chlebový kvas, sladový nápoj i rôzne biošťavy z lesného ovocia, ale napríklad aj kapusty. Aj chlieb si tam pečú sami, a to podľa starodávneho receptu. Znamená to, že bochníky kladú pred pečením na chrenové listy. Chlieb má vďaka tomu svojskú chuť.
Dobyté Spojené štáty
Poliaci sú známi svetobežníci a nečudo svet dobývajú aj svojimi typickými jedlami, vrátane pirohov. V 19. storočí s nimi pricestovali aj do Ameriky a spravili z nich veľký gurmánsky hit. Najúspešnejší bol ale Ted Twardzik, ktorý založil v roku 1952 Pensylvánii výrobňu pirohov. Pripravovala ich tam najmä pre poľských baníkov jeho matka Maria. V súčasnosti si ich môžte kúpiť vo všetkých kútoch USA. Kariéru na pirohoch si vybudovala aj ďalšia Poľka Kazimiera Boberová, ktorá sa do USA prisťahovala v 70. rokoch. Keďže si nevedela nájsť prácu, rozhodla sa zúročiť svoje kuchárske skúsenosti. V roku 1982 otvorila prvú pirôžkáreň a v súčasnosti vlastní pirohové impérium. Vďaka ním sa stala milionárkou.
