Kultúra a gastronómia kráčajú Viedňou pevne ruka v ruke. A domáci sa stále držia hesla – čím je horšie, tým treba viac konzumovať. Teda aj v čase krízy.A tak reštaurácie, bistrá ale aj kaviarne a pizzerie sú neustále obsadené nielen turistami z celého sveta, ale aj samotnými nefalšovanými obyvateľmi hlavného mesta valčíkov, vysokej španielskej školy, bielych lipicanov a skvelých rezňov.
Postačila aj múka
Zákaz fajčenia v gastronomických zariadeniach hlavného mesta Rakúska neplatí už rok. Po jeho zavedení sa totiž reštauratéri a kaviarnici mesta sťažovali na stále klesajúcu návštevnosť ich zariadení. A preto sa postupne všetko vrátilo do starých koľají. Klimatizačné zariadenia väčšiny kaviarní, vinární a reštaurácií sú také kvalitné, že nefajčiari vo svojej nefajčiarskej časti ani necítia cigaretový dym nepolepšiteľných labužníkov.
Vo Viedni sa totiž vždy jedlo dobre, mimoriadne chutne, a preto nezdravo. Do historických análov svetovej gastronómie sa napríklad zapísal poľný maršal Josef Radecký, ktorý kedysi okoštoval v Taliansku milánsku kotletu. Bol to vlastne teľací rezeň obalený v strúhanke a parmezáne. Pretože na dvore cisára Františka Jozefa I. nemali po ruke parmezán, nahradili ho múkou a jedlo tak všetkým zachutilo, že ho cisár zahrnul do svojho najobľúbenejšieho menu.
Aj v súčasnosti dostanete v ktoromkoľvek viedenskom hostinci k dispozícii jedálny lístok, na ktorom nechýba ponuka nielen pravého viedenského rezňa z teľaciny, ale aj bravčového či kuracieho rezňa, prípadne rezňa plneného šunkou a syrom.
Sacherove špeciality
Knieža Metternich nechcel pred hosťami vyzerať ako blázon, naopak, túžil ich očariť a rozmaznávať. Jeho želaniu vyhovel šestnásťročný učeň Franz Sacher, ktorý v roku 1832 vymyslel vynikajúcu tortu. A hoci zákusok ho preslávil po celom svete, neskôr podľa neho pomenovali aj hotel, do Quinessovej knihy rekordov sa dostal až v roku 1998, keď ho v tomto prekrásnom viedenskom hoteli upiekli 2 a pol metrový. Čo ešte možno okoštovať v hoteli Sacher? Viedenské rožky, višňovú štrúdľu, ovocné poháre ako napríklad Péche Melba, drobné francúzske a belgické bonbóniky, či cisársky trhanec. Svojho času bol v tomto hoteli šéfkuchárom pán O. Muller z Moravy, ktorý potvrdil: Naši hostia netúžia po tajomstvách šéfkuchára, ale tradičných šúľancoch, slivkových taškách, perkoch s makom alebo marhuľových knedlíkoch. Práve tieto jedlá si tam ako dezerty objednávajú najviac. Pravdaže okrem tradičnej sacherovej torty, ktorá preslávila svojho vynálezcu a podľa ktorej sa volá dodnes tento nádherný secesný hotel.
Stoly pre štamgastov
Čo sa výberu reštaurácií týka, súčasným trendom už nie je navštevovať počas pracovných obedov priveľmi luxusné podniky, ktoré ponúkajú napríklad mušle svätého Jakuba s lahodným vínom Chablis. Hitom sú jednoduché krčmičky s domácou stravou, kam je dovolené priviesť si aj psa.
Ich jedinečná atmosféra pripomína divadelnú kulisu z Bockerera. Steny zvyčajne zdobia rodinné fotografie a obrázky, jeden, dva stoly sú rezervované pre štamgastov. Tí sem prichádzajú z blízkeho okolia každodenne, aby si pri štvrtinke zeleného veltlína alebo pollitri čapovaného pivka zahrali mariáš. Ak ich prikvačí hlad, objednajú si voňavú jaterničku či krvavnicu s jemným zemiakovým pyré, ktoré ozdobuje množstvo na kolieska opraženej zlatistej cibule.
Jedinečným „rakúsko- uhorským jedlom“, ktoré vo Viedni konkuruje aj maďarskému gulášu s troma druhmi knedlí, je „tafelspitz“ so špenátom. V preklade ide o plátky uvareného hovädzieho mäsa napríklad v polievke, ktoré sa podáva buď s klasickou špenátovou omáčkou, alebo samostatne so zemiačikmi a jablkovým chrenom.
Ako od mamy
Počas dlhých viedenských podvečerov si však hostia častejšie zvyknú pochutnávať na studených obložených tanieroch. Tvoria ich minimálne štyri druhy domácich údenín, ktoré dopĺňa čerstvá aj sterilizovaná zelenina, domáci chren a košík tradičných pečív, ktoré sú naozajstnou pastvou nielen pre žalúdky ale aj oči.
Vo Viedni sa môžete najesť naozaj na rôzne spôsoby. Sú tam vynikajúce reštaurácie, kde sa varí na ázijský, ale aj španielsky spôsob, brazílske, čílske, grécke, talianske pizzerie, česká, ruská, mexická aj židovská reštaurácia. Všetci vedia, že ak chcú okoštovať čerstvé ryby, treba zájsť do podnikov na Landstrasse Hauptstrasse, kde vraj vždy mávajú široký výber sladkovodných rýb.
A ak sa niekto túži kvalitne a bez starosti naraňajkovať, môže si dopriať posedenie ako v skleníku. Reštaurácia pod viedenskou burzou tomu prispôsobila svoje prostredie aj menu. Na deti čakajú vysoké stoličky a špeciálne zvolená ponuka raňajok .Veľkou módou sú bioreštaurácie, sushi bary, grily, ktoré vlastnia prisťahovalci z Balkánu alebo špeciálne reštaurácie, kde si objednáte podľa jedálneho lístka iba obložené žemle alebo chlebíčky.
Dôchodcovská polievka
Viedenskí dôchodcovia sa v ostatnom čase stretávajú pod slnečníkmi priamo vo dvore nového sídla OECD v srdci mesta, aby si pochutili na „starej viedenskej polievke“. Čo predstavuje? Lahodný vývar so zlatými okami, zahustený nadrobno nakrájanou zeleninou s tenučkými niťovkami. Polievka, akú varili naše staré mamy, poteší hádam každého. Rovnako upečená jahňacina s tymianom, ktorú tam podávajú celkom atypicky – s cestovinou podobnou našej tarhoni.
Návštevníci nádherného stánku umenia Belvedere zasa okrem zaujímavých expozícií, ktoré sú pastvou pre oko, môžu okoštovať vyberané lahôdky v podobe pravého nórskeho lososa upraveného na spôsob tatárskeho bifteku, kaviárových chlebíčkov alebo prossiuta s rucolovými šalátom. S lahodným sektom si s nimi na vernisáži pripije možno aj riaditeľka Belvederu Agnes Husslein -Arco alebo riaditeľ Viedenského múzea Wolfgang Kos.
Kultúra kráča vo Viedni ruka v ruke s kulinárstvom. Vyše štyritisíc gastronomických zariadení zase prispieva k dobrej nálade obyvateľov šarmantného hlavného mesta Rakúska. Oni totiž už po stáročia vedia, že dobre prestretý stôl je prvým putom dobrej spoločnosti.